Bratislava 19. augusta (TASR) - Kauzou odobratia licencie spoločnosti EuroGas na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome v roku 2004 sa bude zaoberať Americké ministerstvo spravodlivosti aj FBI.
„EuroGas je verejne obchodovanou americkou spoločnosťou s 30 tisíckami akcionárov. Je preto povinnosťou jej manažmentu poskytnúť dôkazy o korupcii a jej poškodení v tretej krajine americkej justícii,“ napísal v stanovisku pre TASR predseda predstavenstva EuroGas Wolfgang Rauball.
EuroGas tvrdí, že aj súčasná licencia na ťažbu mastenca, ktorú využíva spoločnosť Eurotalc, predtým VSK Mining, bola vydaná ešte v roku 2005 nezákonne. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR jeho podnet odmietlo s tým, že rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Rauball argumentuje listom od Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi zo 4. augusta 2015. „Jeho predseda Antonin Baffi v ňom potvrdil, že spoločnosť VSK Mining, a teda ani Eurotalc sa nezúčastnili na tendri na získanie licencie na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome,“ zdôraznil Rauball.
V liste, ktorý má TASR k dispozícii, sa uvádza, že na výberovom konaní sa 21. apríla 2005 zúčastnilo 7 spoločností - Siderit, Nižná Slaná; Rudohorská investičná spoločnosť, Spišská Nová Ves; Východoslovenské kameňolomy, Novoveská Huta; IMI Fabbi Slovakia, Bratislava; Mondo Minerals Slovakia, Bratislava; Economy agency RV, Rožňava a New Co Slovakia, Bratislava. „Je nepochopiteľné, že v tendri, kde sa zúčastnili dvaja z najväčších svetových producentov mastenca, Mondo Minerals a IMI Fabbi, uspela malá účtovnícka firma Economy agency RV. To je základný predpoklad pre možnú korupciu,“ dodal Rauball.
V tejto súvislosti týždenník Plus 7 dní vlani upozornil, že má k dispozícii zápisnicu z výpovede vtedajšieho zástupcu spoločnosti Mondo Minerals W.D. Kellera, kde potvrdil, že v decembri 2004 mu pred stretnutím s ministrom hospodárstva Pavlom Ruskom dvaja muži ponúkli, že za sumu 5 miliónov eur pre stranu ANO môže jeho spoločnosť získať ťažobné práva na mastenec. Podľa týždenníka Keller túto podmienku odmietol a prípad nahlásil nadriadeným.
Ťažobné práva získala spoločnosť VSK Mining až potom, ako zanikol víťaz tendra Economy agency RV. Podľa Rauballa je to takisto argument na spochybnenie zákonnosti licencie, pretože je v rozpore so slovenskou legislatívou. S tým, že podľa usmernenia Hlavného banského úradu z roku 2013 dobývací priestor a z neho vyplývajúce právo na dobývanie výhradného ložiska nemôže podľa paragrafu 68 ods. 2 Obchodného zákonníka spolu s imaním prejsť na právneho nástupcu. „Zánikom organizácie oprávnenej dobývať výhradné ložisko jej teda zanikne aj právo dobývať výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore, pričom tento prípad zániku platný a účinný banský zákon neupravuje,“ uvádza sa v usmernení, ktoré má TASR k dispozícii.
VSK Mining medzičasom zmenila obchodný názov na Eurotalc, ktorého 100-% vlastníkom je Schmid Industrieholding. Jeho šéf Robert Schmid v júli tohto roku pre rakúsky Industrie Magazin na celý spor reagoval, že jeho spoločnosť ťaží na Slovensku mastenec, pretože získala väčšinový podiel vo VSK Mining. „Preverovali sme mnohokrát, či je licencia v poriadku, predsa nie sme takí šialení, aby sme sa chceli dostať do problémov. Tento projekt je čistý. Eurotalc má právne záväzné rozhodnutia opakovane potvrdené právnikmi a úradmi,“ povedal Schmid pre rakúsky časopis.
Spoločnosť EuroGas iniciovala pre odobratie ťažobnej licencie medzinárodnú arbitráž na pôde Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ICSID). Arbitráž sa začala v roku 2014 a v rámci nej EuroGas ako žalobca požaduje od SR náhradu 3,2 miliardy USD (2,9 miliardy eur) za zmarenú investíciu. Verdikt arbitráže pred ICSID sa očakáva na jar budúceho roka.
EuroGas hrozil SR arbitrážami už od roku 2010. Za zmarenie investície v Gemerskej Polome žiadala firma najskôr v roku 2011 odškodné 500 miliónov eur. O rok sa k nároku na odškodné pridala aj spoločnosť EuroGas Inc., ktorá je registrovaná v USA. Celková suma požadovaného odškodného sa vyšplhala na 1,65 miliardy USD (1,5 miliardy eur). EuroGas argumentoval porušením práv vyplývajúcich z dohody medzi ČSFR a USA o vzájomnej podpore a ochrane investícií z roku 1991. MF SR však popiera, že by nastalo akékoľvek porušenie tejto dohody.
0